Mačky a kanárik

Mačky sú prirodzenými predátormi vtákov. Pre kanáriky predstavujú veľké nebezpečenstvo, najmä ak sú kanáriky chované voľne vo vonkajších klietkach. Mačky na kanárika číhajú, vystrašia ho alebo priamo napadnú pazúrikmi, a to dokonca cez pletivo klietky.

Náš tip: Ako ochrániť kanárika pred mačkami? Do priestoru, kde kanárika chováte, umiestnite ultrazvukový odpudzovač alebo nastriekajte do okolia sprej na odpudenie.

Dravé vtáky a kanárik

Dravce ako jastraby, sokoly a sovy sú ďalšou hrozbou pre kanáriky. Títo vtáci môžu zaútočiť na kanáriky, akonáhle sa im naskytne príležitosť. Preto je dôležité zabezpečiť klietky tak, aby dravce nemali prístup k vtákom.

Náš tip: Ako odplašiť vtákov? Proti dravým vtákom umiestnite na terasu ochranné siete alebo hroty. Pomáhajú aj pasty, gély a spreje na odpudenie.

Kuny, lasice a kanárik

Kuny a lasice sú lovcami, ktorí si radi pochutnávajú na menších druhoch vtákov. Tieto zvieratá sú obzvlášť nebezpečné v noci, keď sa potulujú okolo obydlí a hľadajú potravu. Klietku s kanárikom dobre zabezpečte nielen proti vniknutiu zvieraťa do klietky, ale aj proti prevrhnutiu.

Náš tip: Ako odplašiť kuny a lasice? Poobzerajte sa v obchodoch a po internete po ultrazvukových plašičoch. Veľmi účinné sú pachové odpudzovače a pachové ohradníky.

Hlodavce a kanárik

Hlodavce, najmä krysy, bývajú pre kanáriky hrozbou. Hoci je menej pravdepodobné, že by priamo napadli vtáky, môžu ich vystrašiť alebo prenášať choroby. Krysy sú známe tiež tým, že sa môžu dostať do klietok a kradnúť potravu, čo vedie k stresu a zdravotným problémom kanárikov.

Náš tip: Ako odpudiť hlodavce? Klasikou sú pasce, ktoré proti hlodavcom nastražíte v blízkosti klietky. Okrem toho pomáhajú aj lepiace návnady, deratizačné staničky s návnadou a solárne ultrazvukové odpudzovače.

Hmyz a kanáriky

Aj keď nejde o predátorov v tradičnom zmysle slova, niektoré druhy hmyzu, a to hlavne kliešte, blchy alebo roztoče, môže kanárikov ohroziť. Tieto parazity spôsobujú vážne zdravotné problémy, ktoré vedú k oslabeniu alebo smrti vtákov. Venujte pozornosť hygiene a pravidelnej kontrole na prítomnosť parazitov. Na terasu inštalujte lapač hmyzu, používajte postreky a lepové pasce.

fotografia: © shuttersthock

Krúžkovanie je označovanie vtákov s rodokmeňom najčastejšie hliníkovým krúžkom, ktorý obsahuje informácie o chovateľovi aj konkrétnom zvierati. Krúžky vydávajú spolky chovateľov kanárikov a o každom kanárikovi si chovateľ aj spolok vedú podrobné záznamy – označenie spolku číslom, krajom kam organizácia patrí a rokom vyliahnutia.

Krúžok je dokladom vlastníctva kanárika a evidovaného chovu. Podľa označenia na krúžku poznáme, odkiaľ kanáriky pochádzajú a môžeme zistiť aj ich vlastnosti pri plánovaní výberu chovných jedincov a zostavovaní párov.

Krúžkujú sa mláďatá vo veku 6 – 8 dní po vyliahnutí v období keď už samička výkaly nepožiera ale mláďatá sa vyprázdňujú mimo hniezda. V tomto čase už totiž nehrozí, že by samička v snahe vyčistiť hniezdo stiahla mláďaťu krúžok z nožičky alebo ho vyhodila z hniezda spolu s krúžkom čím by sa mohlo zraniť. Aby sme sa tomuto vyhli, môže sa použiť na samičku finta – krúžok sa potrie natenko trusom a samička ho nebude ozobávať. Štandardná veľkosť krúžku je 2,8 – 3,2 mm a každý má určitý vzor a farbu podľa roku narodenia mláďaťa a podľa jeho sfarbenia a znakov. Pred označením každého kanárika musíme krúžok vizuálne aj hmatom skontrolovať či nemá nerovnosti, ostré hrany alebo výčnelky, čo by mohlo spôsobiť na nožičke poranenie.

Postup pri krúžkovaní mláďat je nasledovný: vyberieme mláďatko z hniezda, položíme si ho na dlaň na chrbát, zatvorený krúžok natiahneme na nakrémovanú nožičku mláďaťa tak, že ho pretiahneme cez tri predné prsty smerujúce vpred a potom aj cez posledný prst smerujúci dozadu až hore aby bol aj posledný prst voľný. Často mláďatko kontrolujeme kým mu noha nezmohutnie či mu krúžok nespadol. Otvorené krúžky sú iný typ krúžkov a na ich nasadenie potrebujeme kliešte k tomu účelu zhotovené. Takýto krúžok sa len priloží na nohu a kliešťami sa zmačkne tak aby držal, výhodou tohto druhu je, že sa môže používať aj na staršie vtáky, ktorým by sa už navliekací krúžok nedal kvôli veľkosti nasadiť. Tento typ krúžku sa ľahko môže zošmyknúť preto musí byť jeho kontrola oveľa častejšia. Musíme pri krúžkovaní dbať na vhodnú veľkosť krúžku lebo okrem toho, že ho kanárik stratí sa mu môže zarásť do mäsa, čo spôsobí opuch nožičky a problematické liečenie. Príliš voľný krúžok môže okrem samotnej straty spôsobiť aj úraz kanárikovi keď sa oň niekde zachytí alebo si nožičku povytiahne. Po nasadení krúžku na nožičku mláďa hneď zapíšeme do plemennej knihy.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Pri šľachtení kanárika sa rad chovateľov zaoberal vytváraním jeho krížencov kvôli získaniu nových farieb alebo lepších spevných vlastností. Najčastejšie sa kanáriky krížili s rôznymi poddruhmi čížikov ale zapájali sa do chovu aj iné vtáčiky.

Zvonohlík sivý (serinus leucopygius) – je to jeden z najlepších spevákov z cudzokrajných zvonohlíkov. Dorastá do dĺžky 10 – 11 centimetrov a sfarbený je šedo-hnedo na vrchu tela a biely na spodku. Pochádza zo severovýchodnej a severozápadnej Afriky. Kríženci s kanárikom sú väčšinou celí šedí a samčekovia na brušku žltkastí a nádherne spievajú.

Zvonohlík Hartlaubov (serinus Hartlaubi) – dorastá do dĺžky 10 – 12 cm, sfarbený je šedo-žlto v kombinácii s olivovo zelenou. Vyskytuje sa v západnej Afrike od Senegalu po Niger a dováža sa pomerne často. Spieva podobne ako zvonohlík šedý a kríženci s kanárikom sú veľmi dobrí speváci. Farba sa dedí podľa farby kanárika.

Zvonohlík mozambický (serinus icterus) – výzorovo sa podobá na zvonohlíka Hartlaubovho len temeno hlavy má olivovo zelené. Obýva trávnaté stepi juhovýchodnej Afriky na západ po Kongo. Je nenáročný na chov a ľahko sa prispôsobuje novým podmienkam. Kríženci s kanárikom sú výborní a vyhľadávaní speváci.

Glezg modrý (guiraca caerulea) – dorastá do 15 – 18 centimetrov a má tmavomodrú farbu, samička je olivovo zelená až do hneda. Dobre sa kríži s kanárikom za predpokladu že samička kanárika musí byť veľká a silná. Má jemný spev a veľmi príjemne sa počúva. Kríženci sú strakatí žlto-šedo-modrí alebo tmavozelení.

Papežík (Passerina ciris) – tento vtáčik veľkosti kanárika hrá množstvom farieb. Hlavu a krk má modrý, krúžok okolo oka šarlátovo červený, chrbát zlatožltý s nádychom do zelena, letky tmavo šedé a vonkajšie okraje červené. Finálnu farbu má až v treťom roku života. Krajina pôvodu je Mexiko, Panama, Kuba a južné štáty USA. Kríženci majú jemný nie príliš hlasitý spev, dlhú postavu a zeleno-žltú farbu.

Jakarina (Volantinia iacarini) – samček je sfarbený čierno-modro, samička je olivovo zeleno-hnedá. Žije v tropickej južnej Amerike a veľmi dobre sa kríži s kanárikom, mláďatá sú tmavošedé no v speve nevynikajú.

Alario (Alario alario) – dorastá do dĺžky 10 – 12 cm, sfarbený je čierno – červeno – hnedo. Pochádza z južnej Afriky a žije v nízkych krovinách. Je potrebné mu podávať k zrnu aj množstvo ovocia a zeleniny. Dováža sa k nám zriedkavo.

Hýľ mexický (Carpodacus mexicanus) – vtáčik červenohnedej farby s gaštanovým nádychom, veľmi odolný a nenáročný na chov, môže byť v celoročnej voliére v prípade že je chránená proti vetru. Pochádza z juhovýchodného Mexika. Kríženci s kanárikom boli šedí a hnedočervení a pekne spievali.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

V predchádzajúcom článku sme uviedli prehľad najčastejších ochorení kanárikov chovaných v zajatí. Dnes si ho doplníme o ďalšie ochorenia.

Pŕchnutie – vtáky značne trpia a mávajú horúčky, musíme zabezpečiť stálu nekolísavú teplotu a zabrániť prievanu. Tiež sa vyvarujeme kúpeľu aby kanárik neprechladol. Vhodné je podávať tri krát týždenne do vody chinosol v dávke 1g na 8 litrov vody. Postihnutého kanárika neberieme v tomto období do rúk aby sme mu nepoškodili nedozreté perie. Ak začnú pŕchnuť hniezdiace samičky, často opúšťajú znášku alebo mláďatá zle kŕmia, prípadne ich úplne opustia. Veľmi dobre sa vo výžive osvedčili mravenčie vajíčka a šalátové semeno.

Tuberkulóza – je zákerná choroba hlavne v prípade že je dedičná. Prejavuje sa rýchlym chudnutím pričom kanárik môže trpieť nechutenstvom alebo naopak nadmernou chuťou do jedla pričom nápadne chudne. Je treba postihnutého kanárika izolovať, podávať výživnú potravu ako uvarené vajcia, mak a mravčie vajíčka a vhodné je pridávať harmančekový odvar s chinosolom.

Záškrt – prejavuje sa kašľom, kýchaním, ťažkým dýchaním s otvoreným zobáčikom a potriasaním hlavy. Kanárikovi vyteká hlien zo zobáku, chudne a slabne, máva hnačku, má opuchnuté očné viečka. Táto choroba sa u kanárikov vyskytuje zriedka ale býva smrteľná a je veľmi nákazlivá.

Týfus – spôsobuje silné hnačky, výkaly sú riedke a žltobiele, kanárik má triašku a nežerie, občas zvracia a stále pije. Choroba je nákazlivá a len v málo prípadoch sa podarí ho zachrániť.

Zápcha – vyskytuje sa v chove veľmi často a prejavuje sa trasením zadočkom. Vtáčik je našuchorený, stráca záujem o potravu a je smutný. Uľavíme mu vpravením teplého oleja do kloaky a kvapnutím ricínového oleja do zobáčika. Do krmiva pridáme dostatok ovsa a zeleniny. Pomáha taktiež hodinový parný kúpeľ. Zápcha býva častá u samičiek ktoré znášajú alebo už sedia na vajíčkach.

Vodnateľnosť – spôsobuje ju zlá životospráva, vnútorná tuberkulóza alebo zápal podbrušnice. Vták ťažko dýcha, telo má nafúknuté a pod kožou sa mu zhromažďuje voda. Táto choroba je nevyliečiteľná a vtáky uhynú.

Dna – príčinou je ako u ľudí hromaždenie kyseliny močovej v kĺboch. Vták stráca chuť k jedlu, kĺby krídel opúchajú, dostávajú červenú farbu a sú horúce na dotyk. Na kĺboch sa tvoria opuchy plné hnisu. Niekedy sa z tejto choroby vtáky vyliečia samé, inokedy dochádza k chudnutiu, chudokrvnosti až úhynu z vyčerpania. Liečime to teplými kúpeľmi cez noc a obkladmi, v prípade hnisavých opuchov ich rozrezávame a hnis vymačkáme, následne vyčistíme kyselinou karbolovou.

Padúcnica – epileptické záchvaty môžu mať rôzne príčiny – malé klietky, tučnota, horúčava, umiestnenie klietky na stálom slnku atď. Je nutné upraviť chovné podmienky na štandard a vtáka v záchvate polievame studenou vodou.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Kríženie kanárika s cudzokrajnými vtákmi je z genetického hľadiska veľmi zaujímavé a boli takto vyšľachtené nové farebné formy kanárikov. Najčastejšie sa vzhľadom na príbuzenstvo kanáriky krížia s rôznymi druhmi čížikov, ktoré si podrobne popíšeme.

Čížik ohnivý (spinus cucullatus) – vtáčik veľkosti 10,5 cm, sfarbený je načierno na hlave a hrdle, šarlátovo červené má strany krku a spodok telíčka. Bruško je biele a krídla oranžovožlté. Pôvodne pochádza z Venezuely a ostrova Trinidad, kedysi bol veľkou vzácnosťou ale už sa dováža pomerne často. Pri dobrej opatere sa dožije v zajatí niekoľko rokov a aj sa dobre rozmnožuje. Pri krížení s kanárikom ktoré je bezproblémové dedia mláďatá oranžovú farbu. Miešanci so žltou samičkou bývajú sfarbení viac oranžovo a až pri premiešancoch dostaneme v niektorých prípadoch zvieratá celožlté s oranžovým nádychom. Okrem kanárikov sa čížik ohnivý krížil s čížikom obyčajným, kanárom hnedým a stehlíkom konôpka.

Čížik fúzatý (spinus barbatus) – dosahuje dĺžku 12 – 13 centimetrov, sfarbením je čierno-žltý na hlave a krku, vrch tela má olivovo zelený. Pochádza pôvodne z Chile, Patagónie a Falklandských ostrovov. V zajatí bol krížený s kanárikom s nie výnimočným výsledkami, mláďatá boli poväčšinou zelené s príjemným spevom ale ničím nevynikali.

Čížik žltý (spinus atratus) – dorastá do dĺžky 10,2cm a sfarbenie má celočierne so žltým bruškom. Obýva Peru, Bolíviu a Argentínu a je veľmi vzácny. Kríženci čízika žltého s kanárikom bývajú tmavozelení, žltozelení alebo šedočierni so žltým spodkom tela. Ich spev je lahodný a príjemný na počúvanie ale krátky. Ďalším krížením je možné vyšľachtiť tmavohnedé aj čierne kanáriky.

Čížik čiernohlavý (spinus icterius) – tento vtáčik dĺžky 11 cm je veľmi kontrastného sfarbenia, hlavu a predok krku má čiernu, zadnú stranu krku a spodok tela ohnivožltý. Samičky majú hlavu a vrch tela olivovo žltú, spodok žltý a bruško biele. Vyskytuje sa vo východnej a južnej Brazílii, Chile a v Argentíne a je ťažké ho zohnať. Postava krížencov čížika čiernohlavého s kanárikom je štíhla a menšia ako u kanárika ale vyšľachtiť ďalších miešancov sa nepodarilo, vajíčka neboli oplodnené.

Čížik Yarrellov (spinus Yarrelli) – dorastajú do dĺžky 10 centimetrov a sfarbený je čierny na vrchu hlavy a na krídlach, ostatné perie je výrazne žlté. Samičky majú vrch tela olivovo zelený s hnedými krídlami a chvostom. Krajina pôvodu je východná Brazília a dováža sa len veľmi zriedkavo.

Všetky krížence kanárikov a čížikmi kŕmime rôznymi druhmi prosa, nigerom, lesknicou, ďatelinou, múčnymi červami, mravenčími vajíčkami, zeleným krmivom a taktiež ovocím.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Poznáme množstvo plemien a druhov kanárikov a jednotlivé druhy majú svoje špecifické chovné potreby. Preto sa v praxi neustále vyvíjali a zdokonaľovali rôzne metódy chovu. V súčasnosti sú najvyužívanejšie tieto 4 metódy chovu:

Voliérový chov – spočíva v držaní chovnej skupiny o počte niekoľko desiatok zvierat spolu v jednej voliére. Má ako všetky druhy chovu svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí možnosť kŕmiť celú skupinu zvierat naraz, voliérové vtáky majú väčšinou výbornú kondíciu vzhľadom na možnosť lietania a aj kvalitné perie. Zdravie a temperament bývajú preto na výbornej úrovni. Treba ale dávať pozor na hustotu osídlenia voliéry aby nedochádzalo k roztržkám medzi zvieratami kvôli chráneniu si svojho revíru. Samce si pri veľkej hustote osadenstva chránia svoje samice čo vedie k súbojom a samice si navzájom kradnú hniezda. Nevýhodou je že samice sediace na vajciach majú k dispozícii rovnakú stravu ako samice už kŕmiace mláďatá a kvôli vysoko bielkovinovej strave prerušujú sedenie na vajciach. Tiež býva problém s tým, že si samice môžu „kradnúť“ hniezdny materiál.

Metoda striedavej plemenitby – používa sa najčastejšie v chove farebných kanárikov kde chceme u samčeka zistiť jeho prenos kvalitných génov na ďalšie generácie. Metóda spočíva v tom, že sa jeden samček u ktorého chceme prikladá k viacerým samičkám striedavo. Chovateľ si musí pri tejto metóde odpozorovať hniezdne správanie samičky teda vystihnúť správny čas a priložiť samca na spárenie. Hneď po spárení samčeka vezme a dá do klietky ku inej samičke, aby si s prvou nevytvoril rodičovský pár pretože by nejavil záujem o inú samičku. Okrem výhody množstva mláďat po overovanom samcovi má metóda nesporné nevýhody – často sa stáva že kvôli absencii samca samičky zle kŕmia svoje mláďatá alebo ich nekŕmia vôbec. Ak ich aj kŕmi, ďalšie odchovy už nie sú tak kvalitné poprípade znáša neoplodnené vajíčka.

Oddelený chov – používajú sa pri nej väčšie klietky rozmerov cca 100 x 50 x 50 cm rozdelené dvierkami na tretiny. V strednej klietke je samček a po krajoch samičky, pričom chovateľ pozoruje pripravenosť hniezdiť oboch samičiek. Následne púšťa otvorením dvierok samčeka striedavo k jednej a potom k druhej samičke aby neustále aj po oddelení mali vizuálny kontakt. V prípade že druhá samička ešte nejaví hniezdne správanie, môže byť samček ako v predošlom prípade prikladaný k prvej samičke až do znesenia druhého – tretieho vajíčka.

Párový chov – praktizuje sa výhradne pri chove postavových kanárikov no pri dodržaní vhodných podmienok môžeme takto chovať aj farebné kanáriky. Metóda spočíva v trvalom umiestnení chovného páru v jednej klietke. Párik tvorí rodičovský pár a o mláďatá sa starajú obaja rodičia takže samička nie je odchovom tak vyčerpaná a aj ďalšie znášky sú oplodnené. Keďže vzhľadom na obmedzený chovný priestor nemá samček možnosť zaoberať sa ochranou svojho teritória, môže sa stať že bude samičku pri hniezdení rušiť alebo dokonca prenasledovať mláďatá.

Musíme preto vzhľadom na druh kanárikov ktorý chováme starostlivo zvážiť použitie vhodnej metódy chovu.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Rovnako ako sa konajú výstavy psov, usporadúvajú sa hoci v menšom množstve a početnosti aj výstavy pre kanáriky. Všetky vystavované kanáriky musia mať hliníkovú obrúčku, byť vo výbornej chovnej kondícii, zdravé a na výstavu vopred psychicky pripravené.

Príprava na výstavu zahŕňa okrem kontroly zovňajšku (skrátenie pazúrikov, prípadne prerasteného zobáku, vyčistenie a naolejovanie registračnej obrúčky, zobáčiku a behákov) aj navyknutie na výstavnú klietku nakoľko každý prevoz a zmena prostredia je pre kanárika stres. Je preto potrebné ho na výstavnú drôtenú klietku vopred privyknúť aby neprešiel z priestrannej pozdĺžnej klietky hneď do výstavnej malej a nezranil sa v strese pri pokuse lietať.

Vystavovať je možné len jednoročné zvieratá a to buď ako jednotlivci alebo kolekcie – skupiny po 4 zvieratá pričom v kolekcii môžu byť len zvieratá jednotnej farebnej variety, kresby a intenzity operenia. Pri posudzovaní kanárikov má každý druh svoje bodové rozpätie. Posudzuje sa základná farba (pri lipochrómových kanárikoch je za 50 bodov, pri melanínových za 20 bodov), melanínová farba (pri lipochrómových kanárikoch sa neposudzuje, pri melanínových za 30 bodov), operenie je za 15 bodov, veľkosť za 10 bodov, postava za 10 bodov, postoj za 10 bodov a kondícia za 5 bodov.

Na základe súčtu bodov sa potom ku jednotlivým kanárikov prisudzujú známky – viac ako 90 bodov je výborná známka, 85 – 89 veľmi dobrá, 80 – 84 dobrá, 75 – 79 uspokojivá a menej ako 74 neuspokojivá. Pri posudzovaní kolekcii kanárikov sa dávajú okrem hodnotenia kolekcie aj body za súlad: viac ako 360 bodov v kolekcii je výborná známka a 6 bodov za súlad, 340 – 359 je veľmi dobrá s 5 bodmi za súlad, 320 – 339 dobrá so štyrmi bodmi, 300 – 319 je uspokojivá s 2 bodmi a menej ako 299 bodov dostáva známku neuspokojivá so žiadnymi bodmi za súlad.

Pri posudzovaní lipochrómových kanárikov sa kladie dôraz na sfarbenie, ktoré musí byť súvislé bez intenzívnych alebo inak sfarbených miest; neintenzívne zvieratá majú mať plesňový nádych rovnomerne rozložený po celom tele. Perie na tele musí byť vždy hladké, priliehajúce a chvostové perá musia byť úplné, Intenzívne kanáriky by mali mať kratšie perie a neintenzívne sfarbené sú preferované s dlhším perím. Veľkosť kanárika má byť v rozpätí 135 – 145 mm. Proporcie tela musia byť v dokonalej harmónii. Postava musí byť vyvážená a krídla sa nesmú ani prekrižovať ani visieť. Prsia by mali byť klenuté a brucho nesmie vystupovať. Pri hodnotení postoju by malo zvierať telo kanárika s bydielkom 45 stupňový uhol pričom beháky nesmú byť ani krátke ani dlhé. Pri posudzovaní kondície sa prihliada na celkový dojem, vyváženosť proporcií tela, čistota, zdravie, temperament aj navyknutie na výstavnú klietku.

Vzhľadom na veľké množstvo vystavovaných farebných škál, vzoriek a kresieb sa pre jednotlivé variety museli vytvoriť samostatné výstavné triedy. Posudzovanie je v jednotlivých triedach zhodné a preto sa nemôže stať že sa víťazmi výstav stanú vždy len ľahko chovateľné farebné variety kanárikov.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Zdravý kanárik je čiperný, temperamentný, má lesklé a uhladené perie, nosové otvory čisté, oči iskrivé a semená vylupuje. V prípade že spozorujeme krotkosť a malátnosť, našuchorené perie, zahlienené nosné otvory a vodnatý trus, je predpoklad že je zviera choré. Keďže sa príznaky zvyknú prelínať je občas ťažké určiť presnú diagnózu.

Choroby delíme podľa pôvodcu na vírusové ochorenia, bakteriálne ochorenia a parazitárne ochorenia. Často sa vyskytujú ďalej ochorenia dýchacích orgánov, tráviacich orgánov, zrakových a pohlavných orgánov. Samostatnú skupinu tvoria úrazy ktoré ale medzi choroby nepatria.

Do vírusových ochorení spadá diftéria (kiahne) a ornitóza. Kiahne sa môžu na kanáriky preniesť z chorej hrabavej hydiny (preto je treba aby boli od hydiny oddelené) alebo prostredníctvom komárov. Prejavuje sa zápalom spojovkových vačkov, opuchom hlavy a krku, chrastami na hlave a nohách a pri slizničnej forme napadne dýchacie orgány s následkom smrti. Ornitóza je prenosná aj na človeka a má akútny priebeh – prejavuje sa nechutenstvom, malátnosťou, hnačkami a výtokom z nosových dutín.

Medzi parazitárne ochorenia patrí kokcidióza (malátnosť, našuchorené perie, slabá chuť do jedla a krvavý trus), askaridóza (chudnutie, anémia, pomalý rast alebo úplne bez príznakov) a knemidokoptóza (vyskytuje sa v zanedbaných chovoch a prejavuje sa bielymi kôrovitými povlakmi na koži).

Bakteriálne ochorenia zahŕňajú salmonelózu (nízka pohyblivosť, našuchorené perie, silný smäd a trasenie, choré zvieratá treba vyradiť z chovu pretože nakazené samičky znášajú kontaminované vajíčka) a tuberkulózu (postihuje pečeň, črevá a slezinu, vtáky sú ospalé, majú ovisnuté krídla, kĺby sú opuchnuté a koža býva posiata vriedikmi).

Ochoreniam dýchacích orgánov sa treba vyhnúť zabezpečením čo najstabilnejších teplôt v chovnom zariadení a tiež vyhnúť sa prievanu. Postihnuté zvieratá majú žltý výtok z nosových otvorov a ťažko dýchajú, fŕkajú a kýchajú pričom liečba antibiotikami je účinná len v ľahších prípadoch.

Ochorenia tráviacich orgánov sú najčastejšie spôsobené chybami v kŕmení a nedodržiavaním hygieny potravy – podávanie plesnivého krmiva, trusom znečistené semená alebo napadnuté roztočmi, prípadne prechod na nové krmivo. Kanáriky sú malátne, vychudnuté, často podriemkávajú a majú silné hnačky.

Ochorenia pohlavných orgánov zahŕňajú sterilitu u samcov (hlavne v chovoch postavových kanárikov) a ťažkosti pri znášaní vajec u samíc. Neplodné bývajú samce s endoparazitmi, chudé alebo pretučnelé samce či zvieratá kŕmené nedostatočne potravou s vitamínom E. Samičky mávajú problém so znáškou pri zápale vajcovodu alebo pri poruche kontrakcie svaloviny. Hniezdiace samičky musia mať kvalitnú stravu bohatú na minerály a vitamín A. Občas sa pri sťaženej znáške stane, že sa samičke vyvráti kloaka ale je to len zriedkavý jav.

Ochorenia očí sa prejavujú slzením, hnisavým sekrétom a opuchom.

Z úrazov sú najčastejšie rany (o ostré predmety alebo pletivo, je potrebná dezinfekcia a vo vážnejších prípadoch antibiotiká), zlomeniny a vykĺbeniny (hlavne krídla a nohy, končatinu zafixujeme a v prípade opuchu podávame octan), popáleniny (ľahšie popáleniny potierame olivovým olejom alebo masťou proti popáleninám) a otravy (kŕmenie chemicky ošetreným zeleným krmivom, kanárik je zoslabnutý, má nekoordinované pohyby a silné kŕče).

pokračovanie nabudúce…

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Každý kanárik počas svojho života prechádza niekoľkými biologickými obdobiami ktoré majú špecifické nároky na stravu. Ide predovšetkým o dočasnú zvýšenú potrebu určitých látok v strave a po ukončení obdobia je potrebný návrat k pôvodnej skladbe stravy aby nedošlo k prebytočnému hromadeniu nezužitkovaných živín.

Výživa v období biologického pokoja – počas teplých mesiacov sú energetické výdaje organizmu vyššie a preto musí byť krmivo bohaté hlavne na cukry, tuky a vitamíny, pridávame preto dostatok ovocia, zelenej stravy a zeleniny. Naopak v studených mesiacoch skrmujeme štandardnú kŕmnu zmes pozostávajúcu zo semien a nepodávame vaječnú zmes kvôli ťažšej stráviteľnosti a nadmernému množstvu bielkovín čo podporuje znášku vajec. Podávame repku olejnatú, konopné a ľanové semená, niger, slnečnicu a slaninu. Zvyšok semien tvorí proso, lesknica a ovsené vločky. Môžeme pridávať aj naklíčené semená, ovocie a mrkvu.

Výživa v období hniezdenia – kanárikom podávame štandardnú kŕmnu zmes no stravu im kvôli povzbudeniu pohlavnej aktivity pravidelne obohacujeme o vajcovú zmes. Časť krmív navhlčujeme a pridávame púpavu, špenát, karotku a šalát. Samičkám ktoré už sedia na vajciach uberieme zo stravy konopné semeno, slnečnicu a niger. Pár dní pred liahnutím mláďat a cca päť dní po liahnutí podávame vaječnú zmes a to v pomere 1 diel uvarených vajec a dva diely strúhanky. Keď sú mláďatá staršie ako 5 dní dávame zmes v pomere 1:1. Čo sa týka množstva zmesi odvíja sa od počtu mláďat – na každé mláďa rátame 1 kávovú lyžičku a postupne pridávame aj zelené krmivo. Je nutné krmivo viac krát denne meniť pretože sa rýchlo kazí a pôsobí to toxicky na mladý organizmus.

Výživa mláďat – mláďatám tiež podávame denne čerstvú vajcovú zmes plus štandardnú zmes semien ktoré nahrubo pomelieme. Pridávame čerstvú strúhanú mrkvu, šalát, púpavu a iné zelené krmivo. Keď už sú mláďatá väčšie môžeme prestať semená mlieť.

Výživa v období pŕchnutia – v tomto období potrebujú kanáriky vo výžive zvýšený podiel bielkovín, cukrov a tukov. Pridávame preto do krmiva olejnaté semená – slnečnicu, konopné a ľanové semeno. Do vaječnej zmesi primiešavame aj tvaroh, minerály a zelené krmivo. Ako doplnkové krmivo môžeme používať nezrelé klasy skorocelu, semená tráv a burín.

Okrem varenej vajcovej zmesi môžeme podávať aj surovú vajcovú zmes – surové vajce, ½ lyžičky medu, pár kvapiek rybieho tuku a vmiešame so strúhankou alebo krupicou. zmes necháme vysušiť a strúhame ju na strúhadle.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com

Rozoznať kvalitný spev kanárika od nekvalitného dokáže len skúsené a trénované ucho chovateľa. V súčasnosti sa chov kanárikov uberá hlavne trendom exteriérovo čo najkrásnejšieho jedinca alebo trendom vytvárania krížencov. Šľachtením spevných kanárikov sa na Slovensku zaoberá niekoľko chovateľov.

Pre rozlíšenie jednotlivých tónin v speve sa používajú nasledovné označenia:

1. spevná tura – časť spevu ktorá sa vyznačuje buď stavbou, farbou alebo rytmom
2. farebnosť tónu – zafarbenie hlasu ktoré lahodí sluchu a dobre sa počúva
3. poloha tónu – býva vysoká, stredná a hlboká, vzácne je ak je hĺbka ešte odstupňovaná a mení sa y na o alebo u. Príliš vysoká tura je chybná lebo znie nepríjemne

V chovateľstve ušľachtilých kanárikov sa rozdelili tury na tri časti – na základnú, vedľajšiu a chybnú. Základná tura je zložená z dutej, dutozvonkovej, basovej zložky a z píšťal. Dutá tura znie ako ako slabika „ru“, „ra“ alebo „ry“. Vedľajšie tury sú klokoty, tlkoty, prosté a stáčané zvonky a hukoty. Klokoty znejú ako bublanie vodného toku, tlkoty sa trochu podobaú slávičiemu spevu a znejú ako „kl“, „gl“ a s vložkou „e“. Medzi chybné tury patrí široký bzukot, ostré píšťaly, nosovky a škripot. Zvonkové tury sa delia na dutý zvonček, jednoduchý zvonček a stáčaný zvonček. Sú v kanárom speve najčastejšie a majú vyznievať ako „hihihi“ alebo „lilili“.Bublavá tura sa delí na vodový klokot a pravú bublavú turu. Tlkoty sú obyčajné, slávikové a zvláštne. Píšťaly delíme na jemné, ostré, duté a hlboké. Každá tura sa na speváckej súťaži boduje a každého kanárika posudzuje viacčlenná porota. Uznávajú sa hlavne tury, pri ktorých má vtáčik zatvorený alebo len mierne pootvorený zobáčik, spev s veľmi otvoreným zobákom je považovaný za chybný. Spev šľachtených kanárikov je vírivo trilkovaný, ma zosúladené hlboké prsné tóny, klokoty a duté píšťaly.

Medzi chybné tury patria škripoty, zalieha pri nich v ušiach, sú to zlé zvony, nedbalé píšťaly, všetky nosovky a ostré tóny. Veľmi cenený je kanárik ktorý začína spievať jednoduchým dutým zvukom, prechádza do basovej zložky , pokračuje pekne prednesenou dutou zložkou a končí hlboko znejúcimi píšťalami.

Najkrajšie spievajúce kanáriky sú slávičie kanáriky. Kedysi sa vo veľkom pestoval v Tirolsku ale je už veľmi zriedkavý. Je to obyčajný kanárik ale odchovaný osamote teda od vyliahnutia nepočul spievať iného kanárika a bol mu pridelený na učenie spievania slávik. Muselo to ale byť v čase keď slávik je v období spievania. Akonáhle sa mladý kanárik začal učiť spievať a počúval pritom len slávičí spev, po skončení učenia prednášal mäkký, melodický spev nazývaný slávičí. Takýto naučený kanárik si všade získal veľkú obľubu a bol žiadaný.

Autor: Monika Muríňová, fotografia: © BigStockPhoto.com