Kanárik divý (serinus canarius) pochádza z Kanárskych ostrovoch, ostrovoch Azory a Madeira a v pôvodnej forme tam žije dodnes. Od tohto druhu sú odvodené a vyšľachtené všetky farebné mutácie a druhy kanárikov. Divý kanárik má 13 centimetrov a sfarbenie samca je zelenožlté, samička je sivohnedá, pričom mláďatá sa podobajú sfarbením na samicu. Oči má tmavohnedé, zobák a pazúriky sú rohovinové. Sfarbenie divého typu spôsobujú žltá základná forma, čierny eumelanín a hnedý feomelanín.

Párenie a hniezdenie divých kanárikov začína v prírode od marca a opakuje sa tri až štyri razy za sebou. Samička znáša zvyčajne päť vajec podobných ako má aj domáci kanárik. Mláďatá sa liahnuť po dvoch týždňoch a ďalšie dva týždne trvá kým mláďatá vyletia z hniezda. Kŕmia ich striedavo obaja rodičia a to semenami, drobným hmyzom a ovocím.

Kanárik poľný (serinus serinus) je najbližší príbuzný kanárika divého a žije aj v južnej Európe. Prilieta k nám v apríli a odlieta ako ostatné sťahovavé vtáky v októbri. Je žltej až žltozelenej farby so sivozeleným chrbtom a zelenkastým bruškom. Tento kanárik poľný sa môže spáriť s domácim kanárikom a odchovajú aj mláďatá.

Šľachtené žlté kanáriky vznikli ako prvá farebná varianta kvôli miznutiu buniek melanínu vplyvom domestifikácie. Neskôr sa chovatelia zamerali na šľachtenie červených kanárikov ale nie na základe genetiky no kŕmením prírodných farbív. Toto neprinieslo očakávaný úspech tak sa vydali cestou genetického šľachtenia – kríženie s čížikom ohnivým čo dalo podklad na vznik oranžových a červených kanárikov. V súčasnosti je už známych niekoľko plemien na základe farebných variant – žltý intenzívny aj neintenzívny kanárik, červenoachátový kanárik, biely dominantný, bieločierny kanárik, severoholandský kanárik, parížsky trubač, japonský hrbáč a pod. Už niekoľko storočí sú známe okrem farebných variant aj postavové kanáriky, ktoré majú odlišný exteriér aj štruktúru operenia. Delia sa na päť skupín : kučeravé kanáriky, postojové kanáriky, vlastné postavové kanáriky, chocholíkaté kanáriky a kresbové kanáriky.

Ku kučeravým kanárikom patrí niekoľko výrazne sa odlišujúcich plemien – francúzsky trubač (najväčší z kučeravých kanárikov, má vývrtkovité pazúriky), severoholandský kanárik (rovný postoj, kučery na prsich, bokoch a chrbte), švajčiarsky kučeravý kanárik (kosákovitý postoj a trojmiestne kučery), padovánsky kučeravý kanárik (má chochol na hlave) a fiorino (malý postavový s chocholíkom na hlave a kučeravým krycím perím krídel).

Postojové kanáriky majú charakteristický hrbatý postoj podľa čoho dostali aj názov „hrbáče“. Patria sem 4 plemená: belgický hrbáč (najstaršie plemeno, veľmi vyhľadávané, jeho postoj pripomína číslicu 7), škótsky hrbáč (športové plemeno s kosákovitým postojom), mníchovský hrbáč (veľký kanárik – 16 cm, hlava je na rozdiel od ostatných najvyšším bodom postavy) a japonský hrbáč (vznikol krížením všetkých troch plemien, má drobnú postavu a klenuté zaguľatené prsia).

Fotografia: © BigStockPhoto.com

Ak sa povie slovo kanárik, hneď si predstavíme malého vtáčika pestrej žltej farby. Dnes však nájdeme veľa druhov kanárika v rôznych farebných škálach a práve tieto veselo vyzerajúce vtáčiky majú aj najkrajší a najvýraznejší štebot. Sú vhodnými spoločníkmi do domácností, najmä kvôli ich dobrej prispôsobivosti sa prostrediu. Kanárik nebol však vždy domáci vtáčik. Jeho pôvodné korene siahajú až do Španielska, odkiaľ bol dovezený a šľachtený aj v iných kútoch sveta. Všetky druhy kanárikov boli šľachtené z kanárika divého (atlantického – Serinus canarius), neskôr z kanárika poľného (Serinus serinus) a čižika ohnivého (Spinus cucullatus). Z tohto kríženia vznikol aj kanárik domáci, ktorého má doma nejedna rodina.

Pestré farbené odtiene kanárikov boli dosiahnuté práve spomenutým krížením. Cez pôvodnú žltú, zelenú, bielu, červenú až po farbu modrú. Napríklad krížením kanárika domáceho s čížikom ohnivým, dosiahneme kanáriky červených odtieňov. Existuje však viac ako 100 farebných odtieňov, ktorými sa kanáriky od seba líšia ale aj svojím perím pýšia.

Ako bolo vyššie spomenuté kanárik je vhodný vtáčik pre chov  v domácnosti. Je však potrebné mu zabezpečiť vhodné prostredie, aby sa cítil príjemne a on sa vám pekne odvďačí v podobe krásnej melódie. Ak sa rozhodnete pre chov kanárika, je potrebné mu najprv zabezpečiť vhodnú klietku, v ktorej by mal výplň v podobe drevených konárikov nerovnomerne rozmiestnené, taktiež by nemala chýbať ani nádobka s vodou a miska pre čo najlepšiu potravu. Dnes na trhu nájdete veľké množstvo rôznych druhov krmív pre vtáčiky, avšak najlepšie je kúpiť krmivo špeciálne pre kanáriky, ktoré je dostať v každom chovprodukte. Spestriť stravu môžete ovocím, zeleninou alebo pre doplnenie stopových prvkov je najlepšia sépiová kosť, ktorú tiež nájdete na trhu.

Kanáriky sú citlivé na hluk, preto nie je vhodné ich držať v hlučnom prostredí, a taktiež cez hluk by ste nepočuli ich krásny spev. Napriek tomu že kanáriky pôvodne pochádzajú z teplého a slnečného Španielska, nie je dobré ich vystavovať priamemu slnku, aby nedošlo k prehratiu organizmu a následnému kolapsu.

Pre ich spoločenskú a citlivú povahu je dobré chovať ich v pároch, nie však v skupinkách, keďže je pravdepodobnosť súperenia samčekov. Ak však chcete chovať viac kanárikov a predísť tomuto problému, je potrebné zaobstarať pre každý párik samostatnú klietku, alebo rozdeliť jedného samčeka s viacerými samičkami zvlášť do každej klietky, tak budú aj kanáriky aj vy spokojní. Ďalšiu výhodu v podobe viacerých klietok predstavuje aj to, že kanáriky sú plodné vtáčiky, ktoré znášajú v priemere šesť vajíčok štyrikrát až päťkrát do roka vo voľnej prírode. Domácu samičku kanárika nenechajte hniezdiť viac ako dvakrát do roka, pretože by sa mohla vysiliť a zomrieť. S hniezdením samičky a následným vyliahnutím mláďat prichádza nový život a nová príležitosť, získať ďalšie skúsenosti a vedomosti o tomto vtáčiku už od počiatku.

Fotografia: © BigStockPhoto.com